ATIVIDADE TARA BANDU IHA  SUKU MELIGO, POSTU ADMINISTRATIVU CAILACO MUNISÍPIU BOBONARO, HO TEMA HAMETIN UNIDADE HODI PROTEJE NATUREZA

ATIVIDADE TARA BANDU IHA SUKU MELIGO, POSTU ADMINISTRATIVU CAILACO MUNISÍPIU BOBONARO, HO TEMA HAMETIN UNIDADE HODI PROTEJE NATUREZA

December 2, 2025

Iha loron 18 to’o 21 Novembru 2025, Suku Meligo ne’ebé lokaliza iha Postu Administrativu Cailaco, Munisípiu Bobonaro, sai sasin ba foti desizaun boot ida hodi salva natureza. Ministériu Turizmu no Ambiente, liuhusi Diresaun Nasionál Biodiversidade, hamutuk ho komunidade lokál, realiza serimónia rituál Tara Bandu nu'udar dalan lulik hodi proteje Ambiente.

Inisiativa ne’e moris tanba preokupasaun maka’as ba situasaun iha suku refere, ne’ebé komunidade balun komesa estraga balansu ekolójiku liuhusi tesi ai-horis no kaza animál fuik sira ne’ebé tuir loloos tenke moris livre. Atu hapara hahalok ne'e, lia-na’in sira, autoridade lokál, no membru PNTL Esquadra Cailaco hamriik hamutuk hodi hametin fali lei kostumeiru ne’e.

Objetivu prinsipál husi Tara Bandu ne’e mak atu regula komunidade sira hodi labele ona kaza ilegál ka fa’an animál fuik sira ne’ebé protejidu, hanesan: Niki, Loriku, Pombu lokál, Kakuak, Rusa, Lekira’ok, Karau-fuik, no Fahi-fuik. Natureza iha bee laran mós hetan protesaun másimu; bandu terminantemente uza matéria kímiku hodi oho no kaer Tuna, Noek, ka Ikan. Alende ne’e, rai-henek no fatuk iha fatin proibidu sira labele ona raut arbiru hodi evita degradasaun rai.

Hanesan kbiit ida hodi asegura katak regulamentu ne’e hetan respeitu, konsellu suku hamutuk ho lia-na’in sira foti sansaun ne’ebé todan. Sé de’it mak brani viola Tara Bandu ne’e, sei hasoru multa boot ne’ebé kompostu husi: karau alin lima, osan $. 500, fo’os karón lima, hamutuk ho nesesidade kultuál sira hanesan sigaru, malus, bua, no tua.

Suku Meligo sai nu’udar ezemplu ba suku hitu seluk iha Cailaco ne’ebé iha tempu oin mai sei submete mós proposta hanesan. Atividade ne’e la’ós de’it kona ba bandu, maibé oinsá ita moris hamutuk ho natureza, hodi asegura katak kmanek husi biodiversidade ne’e sei bele mós goza husi jerasaun aban-bairua nian.

Share: